Staráme sa dostatočne o náš mozog?

Začnem zopár faktami z nedávnej minulosti:

• Až do konca 80-tych rokov 20-storočia, sa ženy nezúčastňovali klinických štúdií. Prečo? Existovali obavy z vystavovaniu sa experimentálnym liekom počas plodných rokov, tiež sa predpokladalo, že čo platí na mužov, bude aj na ženy, no a nakoniec bol tu aj dôvod, že premenlivý menštruačný a hormonálny cyklus by priniesli zbytočné komplikácie do dizajnu vedeckých experimentov.

Teraz už samozrejme vieme, že sú špecifické genetické a hormonálne rozdiely medzi pohlaviami, ktoré je potrebné brať do úvahy, a že odpoveď organizmu na liek aj účinnosť lieku môže byť iná u mužov a u žien.

• Sú dáta o tom, že 8 z 10 liekov, ktoré boli v Amerike stiahnuté z trhu v rokoch 1997-2000 predstavovali väčšie riziko pre ženy ako pre mužov.
• Prvá ženská Viagra – flibanserín – bola vo fáze I (pri testovaní max. dávky pre človeka) skúšaná na 23 mužoch a len 2 ženách. Neuveriteľné, že?
• V Amerike veľmi populárny liek na spanie – zolpidem – spôsobil rozdielne účinky u mužov a u žien. Mnohé ženy reagovali omnoho citlivejšie, nasledujúce ráno boli omámené a „neprebudené“ a kvôli tomu narástli dopravné nehody. Ženy totižto dosiahli maximálnu krvnú hladinu tohto lieku pri oveľa nižšej dávke ako muži. To dokonca viedlo k tomu, že Americká FDA nariadila znížiť úvodnú dávku pre ženy na polovicu (z 10 na 5 mg). Žiadna iná regulačná autorita sa k tomuto kroku neodhodlala, keďže nie je k dispozícii dostatok dát zo štúdií.

Doktorka Mosconi vo svojej knihe „the XX Brain“ píše, že najzávažnejšie príklady toho ako medicína uškodila ženám vidíme v kardiológii. U žien je údajne až 7- násobne vyššia šanca (oproti mužom) pre zlé určenie diagnózy a nevšimnutie si mierneho infarktu srdca. Prejavy prichádzajúceho infarktu sa totižto výrazne líšia od tých mužských. Tzv. Hollywoodsky infarkt (silná bolesť na hrudi s výstrelom do ľavého ramena) sa pozoruje iba u jednej z ôsmych žien. U viac ako 70% žien sa objavia príznaky podobné chrípke, dýchavica, studený pot, pocit na zvracanie, bolesť chrbta, sánky, či brucha, extrémna únava, nevoľnosť a to všetko môže byť aj bez bolesti na hrudi!

Je veľmi veľa ďalších prípadov, najmä v oblasti autoimunitných ochorení (75% výskyt u žien), kedy sú ženské prejavy zanedbané, odmietnuté a vyhlásené za hystériu. Často sa stáva, že žena odíde od lekára s predpisom na liek proti depresii alebo úzkosti, namiesto hĺbkovej diagnostiky.

Prečo to všetko spomínam a ako to vlastne súvisí so ženským mozgom?

Súčasná medicína je žiaľ nepripravená a neprebádaná v oblasti ženského zdravia. Chýba nám tiež celostný pohľad na zdravie, kde je potrebné poznať celý príbeh ženy, nie len symptómy.
Ak sa pozrieme napr. na perimenopauzálne symptómy alebo symptómy ochorenia štítnej žľazy, ak nie sú správne diagnostikované, žena môže byť súčasne liečená u kardiológa, psychiatra, neurológa, endokrinológa a stále sa cítiť zle.

A teraz sa vrátim k mozgu.

Tým, že ženy trpia ochoreniami mozgu (Alzheimerova choroba, depresia) signifikantne častejšie ako muži a tým, že medicína je ešte v tejto oblasti neprebádaná, o to dôležitejšie je, aby sme sa my ženy aktívne zaujímali o svoje zdravie a vedeli preventívne a včas zaviesť do svojho života prvky, ktorým sa náš mozog v neskoršom veku poďakuje.

Nie je estrogén ako estrogén!

V roku 1992 vedci prišli k prevratnému objavu, že naše tzv. reprodukčné hormóny – estrogén a progesterón – ovplyvňujú nielen sexuálne funkcie, ale aj funkcie mozgu.

Ženy sú si intuitívne vedomé, že ich mozog a hormóny sú v neustálej konverzácii, mnohé z nás pripisujeme svoje nálady práve našim hormónom. Všetky naše hormóny, nielen tie reprodukčné, sú naši chemickí poslíčkovia, také kolibríky v bani, sú prítomné takmer v každom biochemickom procese v tele. Okrem iného udržiavajú náš mozog mladý a vitálny, naše kosti silné, črevá aktívne, sexuálny život potentný. Ovplyvňujú aj našu hmotnosť, imunitu, dokonca aj to ako vyrobíme z prijatého jedla energiu.
Hormóny majú vplyv na každý aspekt našej fyziológie a tým aj nášho zdravia – fyzického a mentálneho. Ak nie sú v harmónii, začneme pociťovať zmeny v tele a v mozgu – zmeny v myslení, náladách, pozornosti, to ako rozprávame, cítime, čo si pamätáme.

Samozrejme pre fungovanie organizmu sú dôležité všetky hormóny, no ak hovoríme konkrétne o mozgu, zistilo sa, že tzv. 17-estradiol, forma estrogénu (iná akú máme vo vaječníkoch), je ukazovateľom zdravia ženského mozgu. Je dôležitý v regulácii tvorby energie a v tom, aby zostali mozgové bunky zdravé a aktívne. Má tiež za úlohu chrániť nervové bunky, aj tvoriť nové prepojenia medzi týmito bunkami. Ak je mozog dobre prepojený, je aj viac prispôsobivý a odolný. Táto forma estrogénu má dokonca aj upokojujúci účinok na mozog, zvyšuje vylučovanie endorfínov.

Ženské telo prechádza niekoľkými hormonálnymi zmenami počas života (puberta, tehotenstvo, perimenopauza), a úplne najviac nami zatrasie práve obdobie menopauzy, kedy celkového estrogénu výrazne ubúda, čo má zreteľný vplyv aj na náš mozog.

Mám pre nás ale dobrú správu. Zistilo sa, že ak sa o mozog budeme už v skoršom veku lepšie starať, riziko vzniku Alzheimerovej choroby a iných poškodení mozgu je oveľa nižšie. Ako teda na to, milé ženy súputníčky?

1.

Zaujímajme sa a aktívne zoberme zdravie do svojich rúk. Chodievajme na pravidelné testovanie (krvi, moču), je potrebné si udržiavať zdravú hladinu cholesterolu, glukózy, triglyceridov, hormónov štítnej žľazy, zdravý krvný tlak. Srdcové ochorenia, diabetes, obezita, znížená funkcia štítnej žľazy, neliečené infekcie – to všetko vplýva negatívne na zdravie mozgu a zvyšuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby.

2.

Majme pod kontrolou príjem vitamínov B a Omega-3 mastných kyselín, ktorých nedostatok vedie aj ku zmene kognitívnych funkcií.

3.

Jedzme zdravo. Zo všetkých orgánov, práve náš mozog je najnáchylnejší na dôsledky zlého stravovania. Mozog je najviac metabolicky aktívny orgán a potrebuje viac ako 20% celkovej energie tela. Navyše, väčšina buniek vnútri mozgu sa takmer nenahrádza, na rozdiel od zvyšku tela, v ktorom sa bunky neustále obnovujú. Preto je extra dôležité sa o náš mozog starať kvalitnou stravou. Jedlo po jedle sa v našom organizme štiepi na živiny, ktoré krvným obehom prechádzajú do nervového systému. Tam doplnia zásoby, vyvolajú bunkové reakcie a nakoniec sa stávajú súčasťou mozgového tkaniva. Veľa vedeckých štúdií dokázalo priamu úmeru medzi zdravou stravou a zdravým mozgom. Pre ženy v (peri)menopauzálnom období je najprospešnejšie stredomorské stravovanie, alkoholu sa vyhýbať, ak sa dá.

4.

Nefajčime. Fajčenie je veľký rizikový faktor pre vyvinutie Alzheimerovej choroby, zvyšuje oxidatívny stres a zápaly v tele, čo súvisí s rozvinutím Alzheimeru.

5.

Pravidelne cvičme. Cvičenie okrem mnohých iných benefitov, spôsobuje zmeny v mozgu, ktoré nielen chránia pred demenciou ale aj posilňujú našu schopnosť myslieť a pamätať. Aeróbne cvičenie, pri ktorom sa nám srdce rozbúcha, zvyšuje cirkuláciu krvi a pumpuje viac kyslíka a živín do mozgu. Vylučujú sa endorfíny, znižujú sa stresové hormóny. Zároveň sa ukazuje, že cvičenie stimuluje produkciu rastových hormónov, medzi nimi tzv. BDNF (z anglického – brain-derived neurotrophic factor). BDNF pôsobí ako prvá pomoc pri obnove mozgových buniek a posilňuje tie existujúce. Zvyšuje plasticitu a prepojenosť mozgu, zlepšuje našu schopnosť vytvárať aj uchovávať spomienky. Navyše cvičenie pomáha udržovať našu DNA mladú. Pre ženy v peri a postmenopauzálnom období sa odporúča aeróbne cvičenie v kombinácii s posilňovaním svalov.

6.

Praktizujme „mindfullness“. Ženský mozog je náchylnejší na dlhodobý stres a zvýšený kortizol, ktorý môže vyvolať stratu pamäte a zmenšovanie mozgu ešte pred 50-kou. Takisto dobrý spánok je alfa-omegou pre správne fungovanie mozgu. Nedávne štúdie potvrdili, že spánok je jediný moment, počas ktorého má mozog čas na vylúčenie škodlivých toxínov. Aj veľmi málo spánku aj prerušovaný spánok súviseli so zvýšeným hromadením amyloidných plakov v mozgu (charakteristické pre Alzheimerovu chorobu) a znížením kognitívnych funkcií.

7.

Čo je ale úplne najprospešnejšie, je vyhľadávať nové intelektuálne stimuly, tie „aha“ momenty, keď sa niečo nové naučíme. Učenie je pre mozog ako cvičenie pre svaly.

Vybočiť zo svojej rutiny, ak napríklad radi čítame biografie, skúsme niekedy sci-fi alebo detektívku. Ak chodíme do práce vždy tou istou cestou, skúsme nájsť inú, aj keď bude o kúsok dlhšia. Pozrime sa na svet aj z iného pohľadu, ako sme to robievali doteraz.

Náš mozog sa nám poďakuje.

Tento článok je inšpirovaný knihou „The XX Brain“ od Dr. Lisy Mosconi, a jej výskumom v oblasti ženského mozgu, voľné spracovanie. Povinné čítanie pre každú ženu po 40-ke, najlepšie ešte skôr.

Ďalšie zdroje:

• NIH Inclusion Outreach Toolkit: How to Engage, Recruit, and Retain Women in Clinical Research, History of Women’s Participation in Clinical Research | Office of Research on Women’s Health (nih.gov)
• Stevens DM, Weems JM et al: The pharmacodynamic effects of combined administration of flibanserin and alcohol, Journal of Clinical Pharmacy and Therapeutics, 2017, 42(5), https://doi.org/10.1111/jcpt.12563
• FDA Drug Safety Communication: FDA approves new label changes and dosing for zolpidem products and a recommendation to avoid driving the day after using Ambien CR, FDA Drug Safety Communication: FDA approves new label changes and dosing for zolpidem products and a recommendation to avoid driving the day after using Ambien CR | FDA
• USPI Ambien, Ambien – FDA prescribing information, side effects and uses (drugs.com)
• SmPC Zolpidem Xantis SK, SPC00441393.docx (live.com)
• Women more often misdiagnosed because of gaps in trust and knowledge, Women more often misdiagnosed because of gaps in trust and knowledge | Association of Health Care Journalists (healthjournalism.org)
• Schelbaum E., Loughlin L. et al: Association of Reproductive History With Brain MRI Biomarkers of Dementia Risk in Midlife, Neurology, 2021, doi: 10.1212/WNL.0000000000012941.
• Mansikkamaki K., Raitanen J. et al: Long-term effect of physical activity on health-related quality of life among menopausal women: a 4-year follow-up study to a randomised controlled trial, BMJ Open, 2015, 5(9), doi: 10.1136/bmjopen-2015-008232
• Walsh J., Tschakovsky ME: Exercise and circulating BDNF: Mechanisms of release and implications for the design of exercise interventions, 2018, 43(11), DOI: 10.1139/apnm-2018-0192