Vaše príbehy

Pri príležitosti svetového mesiaca šírenia povedomia o menopauze, ktorým je práve október, zdieľam 10 vašich reálnych príbehov menopauzy.

Každý je svojím spôsobom jedinečný, rovnako ako (peri)menopauzálna skúsenosť každej jednej z nás. V jej intenzite aj trvaní.

Príbehy som editovala len minimálne, aby bola zachovaná autentickosť.

Je to prerozprávaná osobná skúsenosť, preto, ak je náhodou spomenutá diagnostika, postup, prípadne liečba, tie je potrebné brať len ako vlastnú skúsenosť, nie odborné odporúčanie.

Ďakujem všetkým ženám, ktoré nám takto kúsok pootvorili dvere do svojho sveta a prežívania. Vážim si to.

Samotné zdieľanie, ten pocit, že v tom nie sme samy, môže mať podstatný podiel na našej ceste.

1.

Žena v určitém věku začíná být neviditelná

Vlastně ani nevím, kdy poprvé jsem si uvědomila, že něco jako menopauza, přechod se už týká i mne. Hodně sportuju, vlastně od dětství, vždy více či méně intenzivně, podle toho, kde zrovna jsem v životě byla. S těhotenstvím a dětmi méně, po rozvodu a následně rozpadu dalšího dlouhodobého vztahu více. A tam to nejspíš začalo. Začala jsem hledat informace o ženské fyziologii a jak to všechno skloubit s mými tréninkovými plány, aby trénink byl efektivnější. V té době jsem na Instagramu objevila Stacy T. Sims. Jenže ona už také trochu zestárla a začala se zabývat ženami v menopauze. A v tu chvíli mi to seplo. Tak proto teď tak špatně spím, to je vlastně příznak perimenopauzy… a pak už to hledání informací šlo trochu snáz.

I když nejsem úplně silná v angličtině, jinou možnost jsem neměla a objednala několik knih. Nevím, kde hledat v češtině, slovenštině… Můj jediný zdroj informací byl Instagram.

Vyzbrojená těmito informacemi jsem začala diskutovat s lékaři. Nepochybuji o tom, že můj gynekolog je bezva odborník na neplodnost a onkologická onemocnění.

Ale o menopauze jsem se od něj nedozvěděla téměř žádnou informaci. Na mé dotazy odpověděl, co vlastně byste chtěla vědět? Menopauza je jeden den v roce a k čemu Vám ta informace bude? Měla jsem pocit, že to téma zlehčuje. Pak to vzdáte..

Měla jsem hormonální tělísko, spoustu let, už vyexpirované. A nemenstruovala jsem. Vždy to zkonstatoval slovy, teď už působí mechanicky a ničemu to nevadí. Když ho vyndáme, ještě byste se mohla rozkrvácet…

Až po konzultaci s terapeutkou čínské medicíny jsem se rozhodla nechat tělísko vyndat. Lékaři jsem to nijak nezdůvodňovala a on řekl, že jsem se rozhodla dobře…. Tělísko nemám půl roku ani krvácení se nedostavilo, takže už asi jsem po menopauze. Vlastně nevím..

Také Vám neřekne, že diskomfort s močovými cestami se dá řešit, že byste měla přemýšlet, jak jíte, protože přibírat obvykle nechcete, že i když milujete běhání a jógu, tak musíte zařadit silový trénink.

A poslední věc, za mne asi nejtěžší, s čím se (stále) vypořádávám, je sociální život a přístup lidí kolem mě.

Žena v určitém věku začíná být neviditelná. Pro marketingové pracovníky neexistuje (pokud se nejedná o reklamu na inkontinentní vložky).

Přístup mé maminky (73let) a babičky (93let), které by mne nejradši viděly s prachovkou a u sporáku, protože to je v mém věku správné, protože ony to tak dělaly také. A další drobnosti, kterých si začínáte všímat..

Děti mám téměř dospělé, takže v tuhle chvíli bych chtěla trochu času pro sebe. Ano chci běhat ultramaratony, chci se naučit stoj na rukou, chci cestovat a spoustu dalších snů. Ne nejsem stará a stojí to za to. Ten čas stejně uběhne, tak ho ráda strávím tak, abych byla šťastná a spokojená. A myslím, že v rámci možností se mi to i daří.

Leila, moc děkuji za Váš profil na IG 

Mějte se krásně,

M.

2.

Pravdupovediac, stále som na pochybách, či je to správne riešenie. Či fakt neexistuje niečo iné…

Mala som 40, keď mi už rok-dva dosť nepravidelne prichádzala menštruácia.

Po dobu jedného roka mi prichádzala vždy o týždeň skôr, čo bolo dosť otravné. Kým som sa spamätala, že už je koniec menštruácie, bola tu znova.

Vyvrcholilo to, keď som na konci roka mala non-stop 3 týždne vkuse silnú menštruáciu. Doktorka mi tvrdila, že to je normálne.

Keď som sa jej snažila vysvetliť, že ja som mávala menštruáciu vždy presne na deň (celý život), jej reakcia bola: “Však už máte svoj vek (41), veci už nie sú ako bývali. Čo čakáte?”

Rozhodla som sa nájsť si novú gynekologičku.

V tom čase som mala 41 a menštruácia už vôbec nechodila.

Po 3 mesiacoch som išla za lekárkou a zisťovala, či to už nemôže byť menopauza.

Tvrdila mi, že nie. Že to by bolo príliš skoro!

Že to môže byť skôr z toho, že som podvyživená!

WTF? Váhu mám stále rovnakú od 18.-ky. Podvyživená fakt nie som. Povedala, že ak si to želám, môže mi spraviť krvné testy, mám prísť cca na 3. deň menštruácie 😊 Menštruácia však stále nechodila. Tak som čakala. Po 5.tich mesiacoch som ju opäť prosila o testy. Horko ťažko sme sa nakoniec dohodli, že ak menštruácia nepríde do 3. mesiacov, nech prídem aj bez menštruácie.

Mala som 42, 11 mesiacov bez menštruácie a zobrala mi krv. 

Krvné testy ukázali, že už mám po menopauze.

Oznámenie bolo celkom chladné, bez nejakého vysvetlenia. Ponúkla mi hormonálnu terapiu so slovami: “ Odporúčam Vám brať hormóny, riziko rakoviny je xx%, ak fajčíte toto riziko si zvýšite. Ale je to dobré brať. Aj kvôli osteoporóze. Prírodné náhrady tento problém nevyriešia.”

Dosť ma to prekvapilo, ako mi to predostrela. Načo mám brať niečo, čo mi zvýši riziko rakoviny??

Tak som začala googliť a natrafila som na Teba…

Inak informácia, že už som v postmenopauze ma až tak nezasiahla.

Túto možnosť som zvažovala, preto som nebola prekvapená.

Aj som si hovorila, že to má svoje výhody – žiadne krvácanie už nepríde. Juhuu! A ďalšie deti sme už neplánovali.

No po roku od mojej menopauzy mi začali návaly tepla, úzkosti, taká vnútorná ničota, život bez života, všetko ma vedelo rozplakať (aj keď list spadol zo stromu), znížené libido…

A tak sa pýtam, prečo až po menopauze prišli takéto stavy? Nemalo to byť už pred? Toto mi ešte nejak nie je jasné…

Znovu som menila gynekologičku. Žijem v Nemecku a poviem Vám, zohnať termín je fakt umenie.

Zázrakom sa mi to podarilo a nová pani doktorka je už oveľa milšia. Všetko mi krajšie vysvetlila – riziko osteoporózy, demencie, kardiovaskulárnych ochorení.. ale tiež mi ponúkla len jedinú možnosť – hormonálnu terapiu aspoň do mojej 50-ky.

Už dva mesiace beriem estrogén v podobe gélu (na ruku každé ráno) a progesterón v kapsulách (každý večer).

O chvíľu budem mať 43 rokov.

Všetky príznkay mi zmizli. Žiadne návaly, libido sa zvýšilo, úzkosti sú takmer preč. Len tá energia mi ešte chýba…možno sa časom upraví.

Ale pravdupovediac som stále na pochybách či je to správne riešenie. Či fakt neexistuje niečo iné.

Čo ak sa za pár rokov zistí, že to nie je dobré a bude to mať nejaké iné následky? Ja neviem. Riešila som to aj z pohľadu ajurvédy, tam pani doktorka nebola veľmi naklonená hormonálnej terapii. Myslí si, že to nie je nutné. Riziko osteoporózy by riešila konzumáciou silných vývarov z kostí. To mi odporučila jesť minimálne 1x za týždeň. A cvičiť.

Najviac ma však zachránil náš pes. Vďaka nemu mám pravidelný pohyb. Každé ráno aspoň hodinová precházka. Prší-neprší-teplo-zima, ideš.

Pozdravujem všetky žienky a držím nám palce, aby sme toto zvláštne obdobie prežili najlepšie ako sa len dá.

Z.

3.

Vždy som si myslela, že menopauza to sú len návaly a chýbajúca menštruácia.

Mám 48 rokov a som pravdepodobne v období perimenopauzy, čo som však asi ešte pred rokom netušila, že aj také obdobie je. Dozvedela som sa to aj vďaka vášmu profilu. Asi približne pred rokom ma začali trápiť „menšie“nepríjemnosti. Búšenie srdca hlavne v noci, nespavosť, mini závraty, nepokojné nohy alebo také mravčenie v nich. To všetko sa dialo postupne, vôbec som v tom nevidela súvislosť, ale prvé čo mi napadlo, či nemám nejakú vážnu chorobu.

Preventívna prehliadka však dopadla dobre, nikto mi ale nepovedal, že to môže súvisieť s nástupom menopauzy.

Vždy som si myslela, že menopauza to sú len návaly a chýbajúca menštruácia. A keďže to som nemala, vôbec som iné ťažkosti s tým nespájala.

Bolo to dosť ťažké obdobie neistoty a strachu, že čo je so mnou. Až kým som nezistila,že to môže mať súvis s týmto obdobím,bola som veľmi v strese a strachu.

Informácie mi poskytli úľavu, že je to normálne a v poriadku že viem čo môžem čakať a ako sa na to pripraviť. Veľmi mi to pomohlo psychicky. 

Veľmi sa hnevám na to, že o tom sa vôbec nehovorí, dokonca ani u lekára, že toto obdobie ženy je bagatelizované a odsúvané ako nepodstatné.

Viem, že ma ešte čaká veľa zmien a možno aj nepríjemných chvíľ, keďže som zrejme na začiatku, ale už sa aspoň viem na to pripraviť. Veľa sa o tom rozprávame s priateľkami a vymieňame si skúsenosti a navzájom sa podporujeme. Priala by som si, aby takých podporných skupín pre ženy v tomto období bolo viac a aby táto téma nebola tabu.

Sme ženy v najlepších rokoch, so skúsenosťami a vieme byť pre túto spoločnosť ešte užitočné.

Ďakujem za vašu prácu a prajem veľa elánu a síl. Pekný deň,

A.

4.

Všetci v mojom okolí sú už vzdelaní ohľadom perimenopauzy, aj muži, aj môj šéf, aj moje mladšie kolegyne, ktoré to len čaká.

Ja som vás začala sledovať náhodne a dovtedy som vobec nebola informovaná o niečom takom ako perimenopauza (napriek tomu, že nemám už 30, ale tiahne mi na 50).

Od vášho “influensovania” sa viacej pozorujem, vnímam moje pocity, stavy, príznaky, viem, čo sa so mnou deje.

Našťastie to nie je až také “tragické” so mnou (najviac trpím pri mozgovej hmle ), ale aj tak vďaka za Vás a Váš profil.

Btw. všetci v mojom okolí sú už vzdelaní ohľadom perimenopauzy, aj muži, aj môj šéf, aj moje mladšie kolegyne, ktoré to len čaká.

Dúfam, že im aj vďaka Vám pripravujem dobrú pôdu do budúcna  a budú ich všetci v tomto super období viac chápať.

M.

5.

Často som to predtým  počula, návaly, návaly…a zrazu som ich dostávala aj ja, v plnej sile..

Často pripomínate dôležitosť pohybu a jeho vplyv na menopauzálne prejavy. Moja osobná skúsenosť je takáto. V 23 rokoch mi bola po operácii umelo na 6 mesiacov vyvolaná menopauza (pomocou injekcií). Pocítila som na vlastnej koži, aké veľmi nepríjemné sú návaly tepla, ako vedia znepríjemniť život v tej najnevhodnejšej chvíli. Často som to predtým  počula, návaly, návaly…a zrazu som ich dostávala aj ja, v plnej sile. Hneď ako som sa zotavila z operácie, cestovala som do USA pracovať počas leta. Robila som sprievodcu na bicykloch. Na kondičku celkom namáhavá práca, pri ktorej bolo potrebné aj rozprávať aj sa usmievať. Na prvých jazdách ma občas chytil aj nával. To bolo dosť ťažké. A potom, po pár dňoch bicyklovania, som si zrazu uvedomila, že tie návaly su už oveľa slabšie. A zachvíľu fakt úplne úplne zmizli! Intenzívny pohyb pomohol.

O niekoľko rokov som musela opäť absolvovať celý proces s operáciou a menopauzou. To už som vedela, že to, čo som zistila v podstate náhodou, mi určite pomôže. Cvičenie. Ale také poriadne.

Teraz, po mnohých rokoch, vďaka Vašej osvete lepšie rozumiem tomu, prečo je to tak. A chcem aj všetkým ostatným ženám odkázať, aby s radosťou budovali svoju fyzickú kondíciu. Už nie kvôli kráse, kvôli kilám a podobne.

Ale kvôli tomu, aby sa nám lepšie žilo.

S pozdravom,

K.

6.

Nemala som ešte ani 19 rokov, prognózu mi dali, že nikdy nebudem môcť mať deti!

Moja „menopauza“ sa začala hneď prvým menzesom, keď som mala 14 rokov 😊 Odvtedy som totiž mala vkuse návaly tepla, totálne potenie atď…

Moja mama to neriešila. Keď som mala 15 rokov, učiteľka zo strednej školy ma poslala na gynekológiu, no tým, že som nebola plnoletá, musela pri tom byť aj moja mama. Chceli mi urobiť vnútorný ultrazvuk, no moja mama to nedovolila, lebo veď potom už nebudem predsa panna…

Moje problémy sa každým jedným menzesom zhoršovali, bolesti boli neskutočné, a ja som s tým nemohla nič robiť ☹

Keď som šla na vysokú školu v 18-ich, som pri jednej ovulácii ani chodiť nemohla, tak ma všetko bolelo. Šla som na pohotovosť, hneď pod nože, výsledok bol – endometriózne cysty, endometrióza v pokročilom štádiu.

Pri operácii mi museli odobrať aj veľkú časť vaječníkov, jeden mi dokonca odumrel, z druhého zostala len polovica.

Hneď po operácii ma lekári nastavili na také hormóny, ktoré ma dostali do umelej menopauzy.

Nemala som ešte ani 19 rokov, prognózu mi dali, že nikdy nebudem môcť mať deti!

Psychicky som bola úplne na dne, tie dávky hormónov mi k pohode vôbec nepridali.

V 22.-ke sa scenár zopakoval, zostala mi už len ¼ vaječníka.

V 25.-ke sme sa s partnerom pokúsili otehotnieť, aj napriek tomu, že si nik nemyslel, že to niekedy bude u mňa možné. Šli sme na kliniku reprodukčnej medicíny. AMH mi vyšlo 0,04 a lekár skonštatoval, že ak z tohto bude 1 vajíčko, bude to zázrak.

Mali sme 5 vajíčok a z toho 3 sa dostali do štádia blastocytov. Z prvého IVF máme úspešne dvojičky.

O 4 mesiace od pôrodu som zostala prirodzene tehotná, nechápem ako.

Moje tehotenstvá boli extrémne zlé. Extrémne zvracanie v nemocnici. Masaker.

Po druhom pôrode sa mi stav ako tak stabilizoval, dlho som kojila, nemala som menzes.

V momente ako som začala menštruovať, nabehli opäť návaly horúčavy, potenie, únava, podráždenie, zlý psychický stav. 6 mesiacov vkuse som krvácala. V čase vysokého covidu. Museli mi urobiť kyret, keďže som mala stále prestimulovanú maternicu, potom mi dali teliesko Mirena.

Problémy ale mám stále. Nemám síce menzes, no mám návaly horúčav, potenie neskutočné a to mám len 30 rokov ☹

Endokrinologička mi povedala, že by mi nasadila inú hormonálnu liečbu, pretože som v perimenopauze, no že vraj to je kontraindikácia k mojej diagnóze – endometrióza. Je to ozaj tak?

Lekári sa nevedia dohodnúť a ja už neviem čo mám robiť, keďže psychicky je to pre mňa veľmi náročné – mám 3 deti a 30 rokov.

Neviem schudnúť, aj keď cvičím a som v kalorickom deficite. Vkuse som naliata vodou, návaly, depresia, neskutočné…

Už sa skloňovalo aj vybratie maternice, no na to som ešte príliš mladá.

A tak stále lavírujem medzi gynekológmi, endokrinológmi, prehadzujú si ma, nevedia čo so mnou.

Neviem či je toto super príklad menopauzy, no je to moja realita, ktorú riešim odkedy som sa stala “ženou”.

M.

7.

Keď som už vyskúšala siedmy prípravok a návalov bolo aj 25 za deň, budila som sa v noci každých 40 minút, prezliekala, sušila periny, ráno vstávala unavená do práce a aj napriek únave, nevedela zaspať bez tabletky, povedala som si DOSŤ.

Môj príbeh nie je výnimočný, ale určite sa v ňom nejedna žena spozná. O menopauze som vedela celkom dosť a predsa ma zaskočilo, akou silou sa prejavila. Mala som 52 rokov, keď mi začala vynechávať dovtedy pravidelná menštruácia. Už som to v mojom veku čakala, no asi po trištvrte roku sa pridala nespavosť, ktorú som ale menopauze nepripisovala. No a potom udreli návaly. Zo začiatku len jemne, ale dosť pravidelne a zväčša v najmenej vhodnej chvíli. Siahla som po fytohormónoch a hneď prvý pokus bol úspešný. Ale len na pol roka. Potom sa návaly vrátili, pridalo sa nočné potenie a už nezaberalo nič. Keď som už vyskúšala siedmy prípravok a návalov bolo aj 25 za deň, budila som sa v noci každých 40 minút, prezliekala, sušila periny, ráno vstávala unavená do práce a aj napriek únave, nevedela zaspať bez tabletky, povedala som si DOSŤ. Zašla som za lekárkou, ktorá mi predpísala antidepresíva na spanie a gynekologička HSL (hormonálnu substitučnú liečbu). Nepoznám nikoho, kto ju užíva a tak som mala celkom strach.

Vďaka Leile som už mala oveľa viac informácií a i vďaka jej podpore na diaľku som to zvládla. Užívam Ladybon už od marca tohto roku a mám sa oveľa lepšie, aj keď sú dni, keď ešte nával, či potenie prídu, ale spím pomerne dobre a to je pre mňa najdôležitejšie. Dokážem počas dňa pracovať a fungovať bez únavy a vyčerpania.

Ďakujem za stránku @vsetko_o_menopauze a Vám Leila, že ste tu s nami a pre nás.

L.

8.

Ale telo je dokonalý stroj, keď mu poviete, že musíš, tak ide.

No, mám už svoj vek, prešla som si obdobím detstva, dospievania, tehotenstvom, pôrodmi a taktiež neminul ma ani spontánny samovoľný potrat. Rokmi som prechádzala ako všetky ostatné ženy rôznymi obdobiami až k obdobiu ,, prechodu”.
Áno už mám aj ten za sebou niekoľko rokov.
Prvé náznaky perimenopauzy u mňa začali prichádzať okolo 47. roku života. Dovtedy som si nič špeciálne nevšimla. Povedala som si, ups akosi skoro, veď žijem aktívnym životom, športujem, zdravo sa stravujem. No, nebolo to až také zlé. Menštruácia prichádzala ako sa jej chcelo a aj odchádzala, ale dalo sa to ešte v pohode zvládnuť. Začala som si v tom období na sebe všímať prvé zmeny na mojom tele.
Ako prvé bolo, že mi začínala ubúdať svalová hmota, povedala som si ups, toto nie je fajn a pridala som si cvičenia trošku viac ( milujem pilates reformer), no napriek tomu začala sa dvíhať aj ručička na váhe. Tak toto ma prekvapilo ešte viac a musela som rozmýšľať čo s tým. Postupne som vyradzovala niektoré jedlá z jedálnička, ktoré som mala veľmi rada… kondícia sa trošku upravila… prišla 50 – tka a menštruácia úplne odišla.

No a vtedy to prišlo naplno – návaly tepla, celé noci prebdené, prehadzovala som sa v posteli (pritom som vedela, že nasledujúci deň ma čaká množstvo práce maximálne vyťažený 12 hodinový pracovný deň) .. uff.

Mokré pyžamo niekoľkokrát za noc.. rôzne náladičky, no čo, veď hormóny.

Ale telo je dokonalý stroj, keď mu poviete, že musíš tak ide.

Začali padať vlásky, telové mlieka a mastné krémy išli na kilá, telo ochabovalo a ochabovalo, turgor pokožky sa naozaj menil. Začala som sa vážne zamýšlať čo s tým.

Z jedálnička som vyradzovala ďalšie a ďalšie jedlá, ( som schopná vylúčit naozaj mnoho, ale sladké nie) nehovorím, že žijem iba na šalátoch, skôr zmenila som kombinácie jedál a znížila množstvo. K svojmu telu som začala pristupovať s trošku väčším rešpektom, niektoré pohybové aktivity, ktoré som milovala som nahradila šetrnejšou formou. Musím priznať, že sa začali ozývať kĺby, chrbát , u mňa viac krčná chrbtica…Povedala som si a dosť!
Veď všetko môžem robiť ako doteraz, ale jemnejším a rozumnejším spôsobom. A postupne telo začalo opäť fungovať.

Kto ma pozná vie, že môj život je pilates, áno ten budem cvičit až do 100 rokov a som schopná o jeho dokonalosti rozprávať hodiny, k pilatesu som zaradila pravidelné ( dennodenné) konkrétne cvičenia na aktiváciu svalov panvového dna. Panvové dno pre nás ženy je veľmi dôležité, je to taká naša ,, spodná” opora, veď chceme fungovať..

Návaly záhadne postupne odchádzali, ( alebo som si ich prestala všímať), telo sa postupne dostávalo do formy, sila sa vrátila skoro maximálna, váha sa upravila. Niekedy mám pocit, že mám viac energie a telesnej sily ako mnohé mladé ženy.

Áno žienky moje, nie je to jednoduché obdobie života, mám aj kamarátky, ktoré museli vyhľadať lekársku pomoc. Je to tak, každá sme iná, ale už viem, že obrovsky dôležitý je pozitívny náhľad na život, mať svoje koníčky, športovať, robiť prácu ktorá vás naozaj napĺňa, stretávať sa s kamoškami, dať si koláčik aj vínko, milovať seba a svoju rodinu. U mňa to naozaj funguje.

V.

9.

Celé to trvá už 10 rokov, snáď to niekedy ustúpi úplne…

Mám 62 rokov, poslednú menštruáciu som mala pred 6.-mi rokmi.

Menopauzálne problémy som začala mať asi 4 roky pred ukončením krvácania. Boli to občasné návaly tepla, mierne potenie pred každou/každou druhou menštruáciou. Neskôr sa príznaky zhoršovali natoľko, že mi pri návale tiekol pot po chrbte a nohách, v noci som sa niekoľkokrát prezliekala do suchého pyžama. Bola som unavená, nevyspatá, podráždená…

Preto mi moja gynekologička navrhla užívanie nízkodávkovej hormonálnej terapie.

Liečim sa na Bechterevovu chorobu a moja reumatologička nebola hormonálnej terapii úplne naklonená. Tak som vyskúšala namiesto toho množstvo prírodných prostriedkov a čajov na zmiernenie návalov tepla. Nič mi nepomohlo ☹

Nakoniec som predsa skúsila hormonálnu liečbu, ktorá mi neuveriteľne pomohla. Spávala som celé noci, budila som sa oddýchnutá, moje zmeny nálad a podráždenosť zmizli, posilnilo sa libido, prestalo potenie denné aj nočné.

Pred dvomi rokmi mi bola diagnostikovaná rakovina prsníka a hormonálnu terapiu som musela prestať brať.  Som po mastektómii prsníka, vrátila som sa k skúšaniu prírodných prostriedkov na zmiernenie príznakov menopauzy.

Už to nie je také zlé, už sa toľko nepotím, no v noci mávam návaly, ktoré ma stále budia a narušujú spánok ☹ Celé to trvá už 10 rokov, snáď to niekedy ustúpi úplne…

10.

Zľakla som sa. V prvej sekunde som si urobila rýchly prehľad tela, veď mám všetko OK…

Osem mesiacov dozadu bola zima, január. Mesiac pred 46-tkou. Pri tradičnom večernom venčení psa to prišlo. Z ničoho nič, len tak, príšerný nával, tlaky do hlavy, zalial ma pot a strašné teplo, až tak, že som zostala v priebehu sekundy úplne mokrá, ťažko sa mi dýchalo, to asi z paniky a točila sa mi hlava. Zľakla som sa. V prvej sekunde som si urobila rýchly prehľad tela, veď mám všetko OK, som bez diagnózy, liekov, dokonca po in-body meraní mám metabolický vek na 38…Ale cvaklo mi to…Posúvam sa na ďaľší level v živote ženy. Odvtedy sa to zopakovala ešte dva krát, jeden mesiac mi neprišiel cyklus a často si neviem spomenúť na slová, ktoré pomenujú to o čom hovorím. Začala som si hľadať dostupné  kvalitné edukačné kanály, aby som sa o peri a menopauze dozvedela viac. Som si normálne myslela, že osprostievam. Čaká ma meranie hladiny hormónov u môjho gynekológa, cvičím každý deň a pokračujem v jedení stravy bohatej na bielkoviny, vitamíny a minerály. Sledujem úžasný profil @všetkoomenopauze.

J.