Čo je menopauza?

MENOPAUZA = ukončenie menštruácie v dôsledku straty folikulárnej aktivity vo vaječníkoch (folikuly už nie sú schopné ovulovať, teda produkovať zrelé vajíčka). Názov pochádza z gréckeho „pausis“ = zástava, „mén“ = mesiac. V podstate je menopauza 1 deň, určí sa retrospektívne, ak žena nemá menštruáciu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Priemerný vek, kedy sa v našich končinách dostanú ženy do menopauzy je 51 rokov.

V ojedinelých prípadoch môže k menopauze dôjsť aj oveľa skôr v dôsledku poruchy funkcie vaječníkov. Vtedy hovoríme o predčasnej ovariálnej nedostatočnosti alebo predčasnej menopauze. Rovnako môže byť menopauza aj vyvolaná- buď následkom liekov alebo chirurgického zásahu. Tam je pokles hormónov náhly a symptómy závažnejšie. Takéto prípady sú vždy manažované pod dohľadom lekárov, no životným štýlom si ženy môžu veľmi pomôcť a zvýšiť tak kvalitu života.

Prečo dochádza k prirodzenej menopauze?

Existuje tzv. „Hypotéza Starej Mamy“, ktorá vysvetľuje, že menopauza je evolučnou adaptáciou na prežitie druhu. V určitom veku sa už pre ženy stalo výhodnejším presmerovať reprodukčné úsilie na zvýšenú podporu, ochranu existujúcich potomkov / mladšej generácie, aby vôbec mohla prežiť 😊

Biológia menopauzy

Základný plán našej menopauzy je ukotvený už pred narodením.

V počiatočných štádiách vývoja plodu existuje cca 6-7 miliónov folikúl s nezrelými vajíčkami (tzv. primordiálnych folikúl). Z týchto iba niečo okolo 500 bude „použitých“ počas plodného života v dôsledku ovulácie.

Už po 20.tich týždňoch vývoja plodu sa folikuly postupne začínajú strácať (tento proces odumierania buniek sa volá atrézia) a v puberte nám zostáva len približne 100-300.000 folikúl.

Folikuly vekom prirodzene ubúdajú, v menopauze je ich menej ako 1.000, ktoré ale už stratili schopnosť ovulovať (je síce možné, že vyprodukujú trochu estrogénu, no väčšinou nie dosť na to, aby nastala ovulácia).

Hormóny v hlavnej úlohe

Ako to súvisí s hormónmi? Čo sú hormóny?

Hormóny sú chemické molekuly, tzv. poslíčkovia, ktorí slúžia na chemickú signalizáciu medzi bunkami. Cestujú krvným obehom a sú nositeľmi správ do špecifických miest v tele, aby vytvorili bunkovú odpoveď. Dá sa povedať, že nosia kľúče a hľadajú vhodný zámok v tele (receptor). Ak kľúč zapasuje do zámku, správa z hormónu sa prenesie do bunky. Nedávno som počula zaujímavú myšlienku, že naše hormóny určujú kým sme. Súhlasíte s tým? Niečo pravdy na tom bude, keď si uvedomíme, kde všade v tele máme receptory pre ne (= takmer všade).

Hormóny sa produkujú o.i. v mozgu (hypotalamus, hypofýza, epifýza), vo vaječníkoch, nadobličkách, štítnej žľaze, prištítnych telieskach, v pankrease. Hlavnou úlohou hormónov je vytvoriť balans v tele.

V procese menopauzy je viacero dôležitých hormónov:

• Estrogén – vzniká vo veľkých množstvách vo folikulách a krvou prechádza do rôznych orgánov v tele. V menšom množstve sa tiež tvorí v tukových bunkách, endometriu (sliznica maternice), pečeni, mozgu, kostiach a svaloch. Keď sa už vo vaječníkoch prestane tvoriť, ešte stále sa malé množstvo estrogénu produkuje v iných častiach. Estrogén cestuje krvou v tele a hľadá špecifické receptory prítomné v prsníkoch, maternici, mozgu, srdci, pečeni, kostiach, pľúcach, urogenitálnom trakte a v cievach.

• Progesterón – tvorí sa v žltom teliesku (corpus luteum), čo je tkanivo vytvorené vo zvyšnom folikule po ovulácii. Pripravuje sliznicu maternice na uhniezdenie oplodneného vajíčka, navodzuje pokoj a pomáha udržať tehotenstvo. Pracuje s estrogénom synchrónne počas cyklu (v prvej polovici cyklu prevláda estrogén, v druhej polovici progesterón). Tento balans sa v perimenopauze narúša.

• Testosterón – sa produkuje v zrejúcom vajíčku, vo vaječníkoch aj v nadobličkách. Najväčším zdrojom testosterónu sú nadobličky, takže hladiny testosterónu sa menopauzou neznížia až tak signifikantne, skôr ide o postupný pokles daný vekom v dôsledku zmien v nadobličkách. Testosterón sa tiež premieňa na estradiol v mozgu a okolo srdca, na ktoré pôsobí ochranne.

• FSH – folikuly stimulujúci hormón vzniká v mozgu – v hypofýze, na základe signálov z vaječníkov, spôsobuje dozrievanie vajíčok vo folikuloch. Keď sa už neprodukuje veľa estrogénu počas (peri)menopauzy, vaječníky vysielajú signál do mozgu pre viac FSH, preto jeho zvýšená hladina je jednou z diagnostických možností menopauzy (u žien do 45 rokov).
  
  Pri normálnej funkcii, hladina estrogénu dosahuje vrchol približne deň pred ovuláciou a opäť je vyslaný signál do mozgu – hypofýzy – aby sa vylúčil aj LH – luteinizačný hormón.

• LH spolu s FSH sa postarajú o vypustenie zrelého vajíčka z folikulu. LH je tiež zodpovedný za to, že žlté teliesko (zo zvyškového folikulu) začne produkovať progesterón po ovulácii.

Tým, že receptory pre estrogén sú prítomné takmer vo všetkých orgánoch v tele, najmä kolísanie a úbytok tohto hormónu nami môže veľmi zatriasť alebo si telo ťažko navyká na jeho nedostatok.

Účinky estrogénu na telo:

• Zlepšuje náladu
• Má vplyv na kontrolu teploty tela, pamäť, libido
• Chráni cievy, srdce
• Znižuje tzv. LDL cholesterol, zlý cholesterol
• Zvyšuje tvorbu kostí, hustotu kostí
• Stimuluje produkciu kolagénu
• Hydratuje kožu
• Má protizápalový efekt
• Má vplyv na tvorbu svalovej hmoty
• Zlepšuje trávenie, zrýchľuje metabolizmus
• Podporuje tzv. ženskú distribúciu tuku – do bokov, stehien
• Má neuro-protektívne účinky
• Znižuje riziko vzniku infekcií
• Podporuje funkciu močového mechúra
• Hydratuje vaginálnu pokožku

Naše telo má úžasnú adaptačnú schopnosť a na nový bez estrogénový stav si časom zvykne, no my mu v tom môžeme veľmi pomôcť tým, ako sa (nielen) v tomto období budeme o seba starať.

Diagnostika menopauzy je väčšinou klinická – na základe symptómov.

Môžete si z tejto stránky stiahnuť dotazník symptómov pre uľahčenie diagnostiky.

Menopauza sa ale nedeje v izolácii, preto je potrebné si symptómy zapisovať a ísť sa poradiť. Niekedy to môžu byť aj prejavy iných “skrytých” ochorení, ako napr. ochorenie štítnej žľazy, iné autoimunitné ochorenia, syndróm polycystických vaječníkov, myómy, nedostatok vitamínu D, B12, železa alebo aj chronický stres.

Manažment menopauzy je ako skladačka života, kde každá časť má svoj dôležitý podiel na celkovom prežívaní:

• nastavenie mysle, ako vnímame starnutie,
• aký je náš zdravotný stav,
• koľko toho vieme o menopauze, jej príznakoch a možnostiach terapie,
• ako a čo jeme,
• koľko stresu máme a ako ho vieme regulovať,
• ako vieme oddychovať,
• ako a koľko spíme,
• ako a koľko sa hýbeme.

Liečba = zmierňovanie nepríjemných symptómov. Je plne v rukách ženy a indikuje sa na základe toho, do akej miery nepríjemné symptómy znižujú kvalitu života (výnimkou je preventívne užívanie hormonálnej terapie pri zvýšenom riziku vzniku osteoporózy).

• Menopauzálna hormonálna terapia (MHT) – primárne indikovaná ak sú prítomné aj vazomotorické prejavy ako napr. návaly tepla, genitourinárne symptómy a prevencia osteoporózy, no často zmierňuje aj ďalšie príznaky (peri)menopauzy).
• Nehormonálna farmakologická liečba – určité typy antidepresív, gabapentín aj nefarmakologická – fytoestrogény, bylinky.
• Iné terapeutické metódy – CBT (kognitívna behaviorálna terapia), akupunktúra, hypnoterapia, meditácia, dýchacie techniky, iné.